Móda ako stanovisko

 

 

Móda ako stanovisko

 

Podstata a princíp postmoderny, so všetkým čo v sebe spája, tj. vysoké s nízkym umením, prekračovanie hranice a prelínanie súkromnej a verejnej sféry, tematizovanie a spochybňovanie gýča, či kladenie genderových otázok, toho všetkého sa študenti dotýkajú v týchto dvoch témach. Ich stanovisko je teda ich postojom, i akýmsi novým spôsobom premýšľania. Ich spracovanie je aktuálne, a zároveň dokazujú schopnosť rozpoznania súčasného výrazového vizuálneho jazyka fotografie, aj keď ich pôvodným a hlavným cieľom je štúdium marketingovej komunikácie.

V téme móda ako stanovisko nám ponúkajú rôzne polohy zobrazenia, od marginálnych častí tela evokujúcich zabudnuté zátišia vo fotografiách módy od Márie Achbergerovej, cez glamour atmosférou presiaknuté fotografie Alexandry Fiačanovej či Lenky Uhliarovej, retro poetiku módu Anny Melníčekovej či Jany Škrabákovej, alebo surrealistické  asociácie Martiny Balíkovej. Naopak Zuzana Ambrózová mierne erotizuje ženu v bezpohlavnom prostredí opustených a bezmenných budov, iracionálne zasadzuje akési femme fatale do priestoru Barbora Fábryová, ironicky spodobuje Barbora Prostredná, s readymadeom odkazujúcim k chlebu ako základnej obžive pracuje Deana Kažmerová, ktorá cituje spracovanie tejto témy v tvorbe Dezidera Tótha, kruto ironické a na gýč odkazujúce sú fotografie Gabriely Kollárovej, v duchu zátiší vyvolávajúce asociácie samovrážd sú zábery Márie Michelčíkovej, Jana Ivanišová zasa pracuje s kontrastom ľudského tela a zvieracej kožušiny, čím navodzuje konfrontáciu telesnosti a sexuality, voayeurské sledovania zobrazuje Lea Cimermanová, hru s farbou transponovanú do plochy a do zdanlivej prvoplánovosti použitím charakteru tvrdosti blesku môžeme sledovať u Ľudky Šumichrastovej, Martina Matúšová pracuje s čistotou linky a kompozície, pričom ženské telo umiestňuje do vzťahu s krajinou, so spoločenskými rolami a stereotypmi v duchu tvorby Valie Export pracuje Miroslava Poláčeková. Za výrazný obsahový posun v zobrazení by som určite označila súbor fotografii Dominiky Dirgasovej, ktorá  tému módy umiestňuje na skládku odpadu a zároveň vyvoláva asociácie lesbického vzťahu a kolísania sa spoločenských statusov a noriem, vizuálne podporeného diagonálou, a tak isto cyklus fotografii Moniky Čajtlavovej, ktorá sa v duchu fotografických avantgárd medzivojnového obdobia a Rodčenkovho konštruktivizmu síce najviac vzdialila od témy, ale práve vďaku tomu vytvorila veľmi kvalitnú sériu fotografii, charakteristickú prácou a hrou so svetlom a tieňom, atypickými uhlami pohľadu, ale i subjektívnym a estetickým denníkovým postojom, Monika Chovančíková práve naopak spracovala danú tému zobrazením, ktoré, dalo by sa povedať, ušila na mieru, čím podporila význam osobného „stanoviska“ – či postoja nielen vo fotografii módy, ale i postoja v tvorbe, pričom opäť tematizuje problematiku gýča, sexuality a falických symbolov.

 

 Petra Cepková

 

 

Fotografie z vernisáže:

Comments

comments



Nie je možné pridávať komentáre.