Vianočný príbeh / Vizualizácia básní

 

 

Vianočný príbeh

 

Vianočný čas v sebe nesie atmosféru domova, pokoja a s tým spojenú sentimentalitu, ktorej sa študentom vo veľkej miere podarilo vyhnúť, dokonca ju úplne obrátili a jej naratívnosť využili na kritiku, asociácie, či metamorfózy, pričom spochybňujú estetické normy a postoje.

Silnú inšpiráciu náboženskými motívmi môžeme nájsť v precízne sekvenčne prevedenom vianočnom príbehu od Moniky Stacho, ktorá imaginatívnou a hravou formou do istej miery asociuje tvorbu zátiší a pomníkov Ruda Prekopa, zatiaľ čo Andrej Ľupták zobrazuje zimné zátišia starého opusteného domu miestami evokujúce detaily parížskych ulíc a výkladov od Eugena Atgeta. Hana Zaňátová v nás zase cez abstraktné pohľady naopak vyvoláva atmosféru ľudskej a partnerskej blízkosti s milovaným človekom a cestu k nemu, Jana Kadličková v mierne lesbickej hre tematizuje sexualitu a násilie, pričom využíva romantiku vianočnej atmosféry, Veronika Oravcová využíva štruktúru a rôznorodosť kvetov a vzorov vytvorených mrazom na oknách. Za výrazný posun v zobrazení by som určite označila sériu fotografii od Zdenky Záhumenskej, ktorá stavia na antiestetike, kedy akt zabíjania kapra mení na hru s témou telesných tekutín a akýchsi zátiší natura morte, ale i Veronika Chĺpeková, ktorá  pracuje s témou hraníc tela a do istej miery s bodyartom, Ľubica Ševčíková formou akoby náhodných záberov, hrou so symbolmi rýchlosti a reklamnými pútačmi hypermarketov uvádza tému Vianoc do kritickej sféry konzumu. Tému Vianoc spracovali i mnohí ďalší autori ako Zdeno Hudák, Peter Letonavec, Silvia Gonglíková, Zdenka Nemčeková, či Monika Košťálová.

 

Petra Cepková

 

Vianočný príbeh

 

Vizualizácia básní

 

Fotografie z vernisáže:

Comments

comments



Nie je možné pridávať komentáre.