Andrea Boldišová

HRANICE IDENTITY – ANDREA BOLDIŠOVÁ

HRANICE IDENTITY

 

 

ANDREA BOLDIŠOVÁ – HRANICE IDENTITY (2013)

… Päťčlenná rodina, ktorá pred viac ako troma rokmi utiekla z Afganistanu s víziou pokojnej a bezpečnej budúcnosti, dnes býva na Slovensku. Po ekonomickej a sociálnej stránke im pomáhajú najmä neziskové organizácie, so svojím vnútorným svetom sa však musia vysporiadať sami. Deti Zahra, Shabi a Asna bývaju spolu s Ruhinou a jej manželom na jednom z bratislavských sídlisk. Hovoria plynulo po slovensky, chodia do školy, priatelia sa s miestnymi deťmi a aspoň sčasti tak nachádzajú svoju stratenú identitu. S rodičmi je to komplikovanejšie. Okrem zdravotných a ekonomických, niekedy pociťujú aj sociálne problémy. Kým sú doma, v škole alebo sa jednoducho prechádzajú po ulici, spoločnosť ich akceptuje. Najväčší problém nastáva priamou interakciou, napríklad pri hľadaní práce. Veď prečo by mal niekto zamestnať ženu, ktorá nosí zahalené vlasy v šatke, niekoľkokrát denne sa modlí a svojimi rituálmi „zbytočne” púta pozornosť a vymyká sa „normálu“, ktorý sa od nej očakáva? Fotografie zachytávajú obraz rodiny v súkromí ako realitu ich slovenského života.
(Z cyklu: Domácnosť afgánskej rodiny na Slovensku)

Výber zo súboru fotografii sociálneho dokumentu pod názvom Hranice Identity je reflexiou hľadania a nadobúdania stratených identít migrantov z krajín tretieho sveta žijúcich na Slovensku. Fotografie sú zároveň osobnými príbehmi a obrazovým vyjadrením snahy o adaptáciu v novom, nepoznanom prostredí. Životné postoje, pocity aj existenčné fragmenty týchto ľudí sú vizuálne zrkadlené v ich bohatom vnútornom prežívaní, vzťahoch, interakciách s okolím, ale aj detskej zvedavosti, radosti, smútku a náznaku intimity.

Vystavené fotografie sú spojením troch dokumentárnych cyklov. Z prostredia pobytového tábora pre rodiny s deťmi v Opatovskej Novej Vsi, obrazu každodennej reality v rodine afgánskych azylantov a príbehu mladej študentky pochádzajúcej z čínskej provincie Heilongjiang. V príbehoch stoja dva svety migrácie. V afgánskej rodine vládol nepokoj a strach. Preto sa vybrali cestou hľadania lepšej a šťastnejšej budúcnosti v zahraničí. Čínska študentka, Viera Lou, bola zase plná túžby po poznávaní a zažívaní západnej kultúry, života na Slovensku a získavaní nových skúseností. Čaro ich prieniku spočíva práve v tom, že v obidvoch prípadoch migranti svoje rodné krajiny opustili síce z rozdielnych príčin, ale súčasne s rovnakou víziou naplnenia vlastných snov.
V tomto kontexte je celkom vhodné položiť si otázku, kde sú, prečo vôbec existujú a do akej miery nás dokážu ovplyvniť hranice ľudských identít.

Andrea Boldišová

 

 

Fotografie z vernisáže:

Comments

comments



Nie je možné pridávať komentáre.