Nežná_fmk

Výstava NEŽNÁ…fmk prezentuje výber diel študentov predmetu žurnalistickej fotografie  na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Téma vizualizácie výročia Nežnej revolúcie bola fixovaná na rôzne formy osláv tohto výročia vo verejnom priestore, akademickej pôde a pod. Študenti dokumentovali spoločenské udalosti spojené s výročím „Nežnej“  na  oficiálnych verejných zhromaždeniach, zahrňujúc lokálne, menšie, väčšie mestá, námestia, akademické či inštitucionálne priestory.

Cieľom bolo formálne aj myšlienkovo zaujímavo zachytiť skupiny oslavujúcich ľudí, ale aj jednotlivcov. Kontextuálne mali zaznamenať oslavy aj cez predmety, znaky či symboliku predmetov pripomínajúcich túto udalosť.

Najpočetnejšie  je zastúpená kolekcia fotografií predstavujúca zábery z Námestia SNP v Bratislave, kde prebehla celoslovenská oslava 30. výročia Nežnej revolúcie, za účasti vedúcich osobností Novembra ´89, ale aj aktuálne činných politikov.

Študenti sa museli vizuálne orientovať v mase davu, anticipovať dynamiku osláv, jednotlivých príbehov ľudí (politikov), koncepčne zvažovať zaujímavé alebo symbolické situácie, gestá, ktoré mohli transformovať vo významovej reči reportáže – kauzálneho obrazového záznamu – posolstvo Nežnej revolúcie do hlbších kontextov, symboliky, odkazov a konotácií.

Privilegované referenčné postavenie fotografie verne reprezentovať skutočnosť sa najviac prejavuje v dokumentárnej fotografii. Jej žánrové rozhranie sa modeluje v niekoľkých subžánroch, ako reportážna fotografia, žurnalistická fotografia, živá fotografia, expresívny dokument, konceptuálny dokument a pod.

Výstava študentov prezentuje viaceré tieto formy záznamu a interpretácie. Michael Braxandall vníma podobne situáciu interpretácie reality ako sociálny predpoklad (anticipáciu) „globálneho obrazu“ (skupiny obrazov – diel), ktorú môžeme interpretovať ako generačný „kognitívny štýl“, produkujúci hybridizáciu obrazov v lokálnych mentálnych podmienkach. Tak isto upozorňuje na danú realitu (skúmanie praxe) – cez nové predpoklady, skúsenosti a percepčné schopnosti – videním v danom kultúrnom kontexte, rekonštrukciu kultúrne špecifickej vizuálnej skúsenosti, čo  nazýva „dobovým okom“ (period eye).

Táto hlavná línia kritickej interpretácie nemá teda zamlčovať predpoklady nového pohľadu, interpretačných rovín či generačnej výmeny, ale zodpovednosťou teoretikov je, naopak, zviditeľniť premeny dokumentu pre všetkých a preskúmať ich platnosť tak z hľadiska možnosti individuality a identity autora, ako aj umenovednej teórie a práce.

Na druhej strane sa treba vyvarovať Jorge Ribaltových úvah, kedy sa fotografia javí ako fantastické znovunadobudnutie, ktoré sa príliš odchyľuje od tradičného technologického stavu, čím sa fotografia sama deštruuje a stáva sa nepodstatnou paradigmou vizuálnej kultúry.

Jozef Sedlák

Comments

comments



Nie je možné pridávať komentáre.