antiGORILA / IDENTITY CODE
EVA HORNÁČKOVÁ / ZUZANA KARAŠČÁKOVÁ
Výstava absolventských magisterských prác Evy Hornáčkovej a Zuzany Karaščákovej nereprezentuje len Fakultu masmediálnej komunikácie, ktorá dáva priestor na prezentáciu jej absolventov, ale potvrdzuje stále väčší záujem študentov FMK UCM v Trnave o médium fotografie. Samotná výstava prezentuje narastajúcu kvalitu magisterských prác a záujem študentov o súčasné témy mladého človeka, reflektujúce vzťahy, identitu, aktuálnu estetiku a prienik do vážnych tém v celospoločenskom kontexte. Výstava taktiež potvrdzuje dôležitosť koncepcie pedagogického procesu výučby fotografie na fakulte a sprehľadňuje vzťah média fotografie s inými segmentmi masmediálneho trhu.
Magisterské záverečné praktické práce absolventov sú ďalšou zo série výstav, ktoré koncepčne realizuje a podporuje fakultná galéria Ľudovíta Hlaváča. Galéria vznikla v roku 2010 na základe grantu KEGA MŠ SR a jej prioritou je podpora média fotografie ako živého, aktuálneho vizuálneho jazyka, nielen v rámci fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, ale aj v konfrontácii s verejnosťou a prácami vytvorenými na príbuzných vysokých školách, kde prebieha výučba fotografie.
Absolventi Eva Hornáčková a tak isto Zuzana Karaščáková vo svojich fotografiách zdôrazňujú význam fotografického obrazu ako receptora koncepcie hľadania vnútornej identity a vonkajšej slobody. Médium fotografie v oboch prípadoch pôsobí ako katalyzátor autorského subjektívneho prístupu a skutočného stavu. Prvá autorka sa k danej téme vyjadruje cez živý dokument – reportáž, druhá využíva vyjadrovacie prostriedky inscenovanej – výtvarnej fotografie.
V prípade Evy Hornáčkovej je fotografia skôr poetickým dokumentom so zovšeobecňujúcim humanistickým posolstvom, ako strohým novinárskym záznamom. Je zároveň svedectvom o prebiehajúcej udalosti, ale autorsky – selektívne, posúva realitu, vytvára svet symbolov, odkazov a situácií, ktoré konfrontujú nekultúrny svet politiky s kultúrou svedomia. Fotografie zachytávajúce davové scény akéhokoľvek druhu (zhromaždenia, konflikty, štrajky, púte a pod.) sprítomňujú svet hľadania správneho interpretačného momentu a obrazových vzťahov od celku anonymného davu, k detailu jednotlivca. Ide o princíp, ktorý si z hľadiska histórie fotografie ceníme na dokumentárnych projektoch Sebastiána Salgáda, Josefa Koudelku, Mary Ellen Mark, či Cristiny Garsias Rodero.
Koncept antiGORILY nie je vizuálnym mentorovaním, ani striktným politickým hodnotením. Priznáva síce určitú angažovanosť autora, ale nie je to radikálna forma protestu. Cyklus fotografií reflektuje skôr sociologické a psychologické významy a pohnútky ľudí, ktorí sa zúčastnili na protestoch. Autorka zvýrazňuje skôr humanitu a ľudskosť, ako rozmer protestu a agresie, nechce škandalizovať a hľadať odvrátenú stránku protestov. Fotografie sú apelom na riešenie problémov, ale tak isto je to umelecké dielo, ktoré ponúka zmysluplnú doplňujúcu obrazovú alternatívu v metafore masiek, sviečok. Aj napriek mladému veku autorky v spodných vrstvách pociťujem symbolický odkaz novembra a nežnej revolúcie.
Zuzana Karaščáková skutočný svet identity jednotlivca prekrýva ilúziou osobnej módy, ktorá symbolizuje personálnu cestu. Autorka rezignuje na prvoplánovú estetiku klasického portrétu, premysleným konceptom a manipuláciou detailov gesta, dramaturgiou tela, prezliekaním, obliekaním a vyzliekaním, poukazuje na nestabilitu vzťahov, identity a priestoru v ktorom prebieha ontogenéza človeka.
Portréty jednotlivcov, dvojíc koncepčne rozdeľuje do diptychov. Zámenou alebo deštrukciou oblečenia mení charakter skutočnej identity. Pomerne jasné pravidlá formálneho spracovania diptychov a otázka, ako máme čítať a identifikovať ontologickú a rodovú príslušnosť portrétovaných, posúva vizuálnou hrou do priestoru absurdného divadla. Osobné kódovanie významov jednotlivca a dvojíc má autobiografický rozmer. Dôležitý je výber priestoru a pozadia, na ktorom autorka postavy inscenuje.
Jednotlivé diptychy má Zuzana Karaščáková rozdelené do troch skupín s názvami „Identity – DressCode“, DressMode, DressWhat?“ V takto postavenom koncepte môžeme identifikovať posun a snahu o experimentálnu a analytickú líniu hľadania estetických princípov popisujúcich vplyv konvencie vo vizuálnych prejavoch postmodernej estetiky. Autorským prístupom reaguje a rozvíja témy, ktorými sa zaoberajú významné osobnosti súčasnej inscenovanej a konceptuálnej fotografie zameranej na vizuálnu sociológiu (Cindy Scherman, Nan Goldin, Charles Fréger, Amy Elkinns), významovo však rieši zložitejší kontext príbehu a vnútorného priestoru človeka ako sociologickej jednotky spoločnosti.
Výstava absolventov Evy Hornáčkovej a Zuzany Karaščákovej je pozitívnou správou a hodnotením aktuálneho problému v rámci súčasných prúdov a iniciatív vo vývoji fotografie a umenia. Odzrkadľuje diferencované spracovanie a zobrazovanie rôznorodých komunít, skupinovej príslušnosti v rámci spoločnosti a zabezpečenie ich spoločnej vízie kontinuity rôznymi rituálmi, spôsobom protestu, obliekania, diferenciáciou kultu. Je to frekventovaná téma, odkazujúca na pomerne veľký zmätok a nestabilitu tak v oblasti psychológie a individuality jednotlivca, ako vo vzťahu ku komunite, národnosti, politickej či religióznej príslušnosti či komunite marginálnych skupín.
Jozef Sedlák
Galéria k výstave:
