Telesnosť

Téma tela a telesnosti vychádza z autobiografickej, seba-reflexívnej analýzy a psychoanalýzy vnútra človeka, najmä vo vzťahu k sociálnemu prežívaniu vlastnej identity a jej vzťahu k spoločnosti.

Objednávka po poznávaní vnútra, identity jenotlivca cez stratégie zobrazovanie tela je dominantná vo fotografii od zčiatku 60 rokov (Francesca Woodman, Veronika Bromová), práve prelamovaním a odtabuizovaním nahého tela, telesnosti, sexuality, rodovosti a v nepretržitom variovaní nahého tela.

Súčasné prúdy v umení a fotografii predstavujú rôzne tendencie od dekonštrukcie morálnych, sociálnych a estetických hodnôt smerom ku kontemplatívnemu vnímaniu tela v súvislosti s ontologickým a duchovným ukotvením človeka (Sebastiano Salgado, Ľubo Stacho).

Výstava prác študentov Ateliéru komunikácie v médiu fotografie na FMK UCM v Trnave na tému telesnosť, ukazuje rozmanitosť tvorivých prístupov. Práce vo väčšom počte poukazujú na telesnosť cez tvarovosť. Telo predstavujú ako „vnútornú krajinu“, ktorá má v symbolickej podobe tvar reálnej krajiny.

V ďalších prácach vidíme okrem klasickej podoby tela aj prvky provokácie, kontroveznosti, deestetizácie či grotesky. Viaceré práce vyjadrujú citlivú snahu o sociologickú a psychologickú analýzu, pričom existenciálne a autobiografické uvažovanie o téme dopĺňajú príbehom, vizuálnou naráciou, konceptom diptychov alebo formálne návratom k čiernobielej fotografii.
Napriek tomu, že téma tela a telesnosti sa zdá vo veľkej miere sprofanovaná gýčovosťou, popisnosťou a prehnanou erotizáciou, mladý človek je schopný hľadať cez experiment a tvorivosť nové formy a podoby identity tela.

Jozef Sedlák

Comments

comments

Scroll to Top