Tvorivá dielňa Podhorany

Študenti a pedagógovia Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave spolu s autormi z Inštitútu tvorivej fotografie v Opave a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) dokumentovali rómsku komunitu v Podhoranoch na severnom Spiši. Ich pozornosť sa sústredila nielen na každodenný život v prostredí osady, ale zamerali sa aj na vnútorný svet viery Rómov, v ktorom dôstojne prežívajú významné životné udalosti, ako sú krst, svadba a prvé sväté prijímanie. Fotografie z tvorivej dielne v Podhoranoch si môžete pozrieť na výstave, ktorú sprístupníme v utorok 10. decembra o 17.00 h v Galérii Ľudovíta Hlaváča. Súčasťou výstavy je prednáška rómskej aktivistky, novinárky Denisy Havrľovej, ktorá v súčasnosti vyučuje žurnalistickú fotografiu na Strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave. Vo svojej prednáške sa podelí o vlastné skúsenosti a pohľady na tému identity a rómskej problematiky.

Zdroj: Ľubomír Hajdučík

Študenti a študentky Ateliéru komunikácie v médiu fotografie a predmetu žurnalistická fotografia na FMK UCM v Trnave mali už viackrát možnosť venovať sa sociálnej fotografii, ktorá približuje život marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. V minulosti už fotografovali v obciach Lomnička, Hybe, Vyšné Ružbachy, v detskom domove v Podolínci či v Muránskej Dlhej Lúke. Poslednou možno najintenzívnejšou príležitosťou bola tvorivá dielňa v  Podhoranoch. Uskutočnila sa v spolupráci s  dlhodobým podporovateľom a nadšencom workshopov na severnom Spiši, farárom z Nižných Ružbách, Ľubomírom Hajdučíkom. Na workshope sa zúčastnil aj fotoreportér agentúry TASR Michal Svítok. Vizualizácia rómskych komunít vychádza z dlhodobej histórie a tradície slovenskej fotografie. Rómsku problematiku viac či menej programovo dokumentovali Viliam Malík, Josef Koudelka, Tibor Huszár, Jindřich Štreit, Šymon Kliman, Ľubo Stacho, Jozef Sedlák, Matúš Zajac a iní.

Zdroj: Ivana Galat

Tvorivú dielňu Podhorany sa podarilo realizovať vďaka miestnemu farárovi Pavlovi Krokusovi, ktorý nám umožnil fotografovať obrady krstov, prvé sväté prijímanie či svadby. Zábery z týchto prísnych liturgických úkonov sú koncepčne prepojené so zábermi všedného, každodenného života v environmentálne zložitom prostredí osady. Pre viacerých študentov to bol prvý kontakt s takto exponovaným prostredím, ktorý v kontaktnom obrazovom dokumente vyznieval chvíľami nebezpečne. Súčasťou obce Podhorany je rómska osada vyznačujúca sa charakterom mixu drevených chatrčí, kontrastu murovaných neomietnutých domov s modernými dokončenými domami a atypického urbanizmu, v ktorom sa spontánne pohybuje množstvo detí, ktoré sú zvedavé a chcú sa nepretržite fotografovať. Je to typická reakcia živelnosti rómskych detí, ktoré sa chcú pred fotoaparátom predvádzať a vyzývavo pózovať. Zábery takto zachytených detí sú vždy magické a očarujúce, predstavujú však skôr etnografickú dokumentáciu, ale z hľadiska súčasného dokumentu podliehajú vizuálnej inflácii a popisnosti.

Zdroj: Kristína Krčová

V protiklade s touto charakteristikou vonkajšieho urbánneho priestoru osady sa študenti a študentky stretli s vnútorným priestorom viery obyvateľov osady. Stali sa insidermi a mohli fotografovať dôstojné prežívanie významných udalostí života Rómov, ako je krst, svadba a prvé sväté prijímanie. Náboženské obrady sú príležitosťou na pompézne vyjadrenie príslušnosti k cirkvi a viery v Boha. Z etnografického pohľadu je to esenciálna prezentácia formálnej rustikálnej (orientálnej) stránky náboženských rituálov s bohato zdobeným oblečením detí, mladomanželov a hostí, sprevádzaných hudbou. Pre túto oslavu viery je neodmysliteľná farebnosť – zlatá alebo strieborná farba odevov a pestrá farebnosť ich doplnkov, ako sú čipky, korálky, flitre, krinolíny, závoje, biele dlhé róby a podobne. Podľa rómskej mladej matky je krst dieťaťa alebo prvé sväté prijímanie dôležitejšie ako svadba alebo smrť. Samotné „luxusné“ ošatenie pri týchto oslavách viery v Boha je transpozíciou prítomnej silnej vnútornej ozveny mágie a imaginárneho strachu pred nepoznanou obavou možného urieknutia a nepredvídanosťou života. Protipólom pokojného, mystického prostredia chrámu a liturgie krstu, svadby či prvého svätého prijímania sú umelecké výpovede študentov a študentiek, ktorí a ktoré sa museli vysporiadať so zažitými stereotypmi – bariérou v komunikácii s tzv. izolovanou rómskou komunitou – a zároveň so spontánnosťou, živelnosťou a autenticitou generácií Rómov, žijúcich na relatívne malom území osady.

Zdroj: Kristína Svítok Mayerová

Študenti a študentky zažili aj neprijatie, odmietnutie, rezervovanosť Rómov k cudzím. Napriek týmto skutočnostiam a predpokladom nastalo prirodzené prelomenie vzájomnej nedôvery a podarilo sa nám preniknúť do kuchýň a obývačiek, ktoré najviac reprezentujú kultúru a život Rómov. Etický rozmer dokumentovania ťaživej ekonomickej a environmentálnej situácie v segregovaných rómskych osadách je odvrátenou stranou našich predstáv o úspešnom, dôstojnom a plnohodnotnom živote, po ktorom všetci túžime. Fotografie z tvorivej dielne prezentujú obe polohy dokumentárnej fotografie – svedectvo doby, pravdivosti a verizmus stavu slovenskej spoločnosti, ktoré rozprávajú o úcte a humánnosti, a o našej  predstave, ktorá sa mení postupne a veľmi pomaly. 

Zdroj: Jozef Sedlák

Základné informácie o výstave

Trvanie výstavy: 10. 12. 2024 – 31. 1. 2025

Vernisáž: 10. 12. 2024 o 17.00 h

Kurátori výstavy: Denisa Havrľová, Jozef Sedlák

Kurátorka galérie: Kristína Svítok Mayerová

Zoznam vystavujúcich študentov: Ivana Galat, Lea Tomášková, Kristína Krčová, Daniil Dolidudko (FMK UCM v Trnave)

Zoznam vystavujúcich autorov: Jozef Sedlák, Kristína Svítok Mayerová (FMK UCM v Trnave), Ľubomír Hajdučík (ITF Opava), Michal Svítok (TASR Bratislava)

Výstava a prednáška je realizovaná vďaka projektu KEGA MŠVVaM SR, č. 003UCM-4/2024. Vedúcim projektu je doc. MgA. Jozef Sedlák, zástupkyňou vedúceho Mgr. Eva Kramara Jonisová, PhD. a riešiteľmi sú Mgr. Peter Lančarič, PhD. a Mgr. Kristína Svítok Mayerová.

Pozrite si fotografie z prednášky a vernisáže:

Comments

comments

Návrat hore