Absolventi

Kolektívna výstava autorov:

Adriana Bagiová/   Táňa Javorová/   Adriana Spišiaková/   Martin Stropko

 

Plagat_Februar-page-001

 

 

Táňa Javorová /  Martin Stropko / Adriana Spišiaková  / Adriana Bagiová

 

Výstava absolventov našej fakulty Martina Stropka, Adriany Bagiovej, Táni Javorovej a Adriany Spišiakovej  je v poradí  tretia výstava podporená Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v rámci grantu KEGA. Všetci štyria absolventi vystavujú fotografie, ktoré tvorili obrazovú časť magisterskej  diplomovej práce.   Napriek úspornému počtu vystavených prác , galéria Ľudovíta Hlaváča  po prvý krát prezentuje práce svojich bývalých úspešných študentov. Expozícia a dramaturgia výstavy zámerne reflektuje rôznorodosť a rozdielnosť jednotlivých cyklov. I keď vystavené autorské projekty predstavujú diferencovaný prístup k interpretačným rovinám reality a výrazových prostriedkov média fotografie, spája ich nepopierateľný svieži vizuálny jazyk s prvkami  postmoderny.

Súčasný spochybňujúci prístup  klasického  poňatia  estetiky artefaktov a archetypov je príznačný hlavne u Martina Stropku, Adriany Bagiovej  a Adriany Spišiakovej.

Táňa Javorová recykluje estetiku a poetiku historicizmu. Pluralitu významov stavia na inverzii  estetiky   ženských portrétov. Symbolicky  sú poňaté prírodné motívy resp. kulisa ročných období. Formálne príbuzný jazyk „prírodného divadla módy“ a secesnej kreácie, vyvažuje jednoznačným  inscenovaným gestom  nafotografovaných ženských modelov a scén. Prioritne pracuje so symbolikou farby, tváre a gesta. Charakter a estetiku  portrétov nahrádza  patinou starých fotografií v duchu impresie a symboliky z obdobia piktorializmu. Tvár a telo modelov je komponované maliarsky. Ako kulisu využíva a preferuje prírodnú krajinu. Študentka vo veľkej miere využíva možnosti postprodukcie, retuše, farebného modifikovania reality, alebo zámerného zneostrenia.

     Martin Stropko vizuálne analyzuje súčasný odkaz a priestor popartu. Metódou multiplikácie sa zahráva s koncepciou spochybnenia, rebélie, provokácie a fenoménu uvoľnenej estetiky. Očaruje banalitou artefaktov, zámernou popisnosťou nudnej reality. Reaguje na vznik a spoločenské príčiny popartu. Primerane  čitateľným   autorským konceptom definuje  a privlastňuje  artefakty a východiská popartu 60. rokov, pričom dôraz kladie na výnimočnú spoločensky populárnu komunikačnú schopnosť diel vytvorených v duchu popartu. Groteskne na tanieri podáva Warholovu interpretáciu banánu s globálnym transferom na teritoriálne kontexty Slovenska , Európy, s ilúziou kultúrnej politiky aktuálneho postmoderného stavu estetiky.

 Adriana Spišiaková svojou obrazovou ekvilibristikou balansuje na hranici módy, reklamy, erotiky inscenovaného portrétu. Pozíciu a úlohu subjektu ženskosti posúva do absurdného sveta „estetického neporiadku“ zdevastovaných priestorov a mužských pracovných nástrojov. Spochybňuje klasickú úlohu ženy, ale nie s persiflážnym odkazom. Skôr analyzuje a poukazuje na posun reálnych hraníc, ktoré reklama a pop kultúra všeobecne redukuje na perifériu prvoplánového myslenia. Typické módne gestá „modeliek“ dáva do protikladu s banálnymi „rekvizitami“. Imagináciou a inverziou  paradoxne vymedzuje svoj priestor na interpretáciu sveta feminizmu,  ktorý koncentruje celý do jediného momentu pravdy príbehu.

      Adrianu Bagiovú podobne ako Spišiakovú charakterizujú výrazové prostriedky inscenovaného portrétu  na rozhraní módy, reklamy. Na rozdiel od Spišiakovej zdôrazňuje viac  sociálny aspekt portrétovaných. Ikonograficky pripomína koncepty Cindy Sherman s jej aranžovanými autoportrétmi spochybňujúcimi svet hollywoodských celebrít.  Evidujeme to v štvorici portrétov v duchu Marilyn Monroe. Pri ďalšej dvojici detailov tváre pridáva i politický kontext kultúrnej a sociálnej rozdielnosti. Prihlásenie sa ku estetike módy  ešte viac zvýrazňuje kontrast obsahu psychologického portrétu. Autorka hľadá tému identity.  identifikuje mladých ľudí s určitou skupinou resp. príslušnosťou  k určitým hodnotovým princípom života. Nevyhýba sa kontrastom a jemnej provokácii, ironizácii a manipulácii, ktorá je typická pre post fotografiu.

 

Jozef Sedlák

 

 

Reportáž z vernisáže nájdete tu:

http://www.youtube.com/watch?v=LCl5gWXdhcc

 

Comments

comments

Návrat hore