Pozývame na vernisáž výstavy s názvom Od Orffa po Chagalla, ktorá sa uskutoční v utorok 22. novembra o 16.00 hod. Vystavené práce vznikli počas zimného a letného semestra akademického roka 2021/2022 v Ateliéri výtvarnej kultúry a Mediálnom ateliéri výtvarnej kultúry.
Študenti počas dvoch semestrov spracovávali štyri zadané, a nie ľahké témy. Prvý semester sa ešte niesol v duchu covidovej pandémie a aj táto skutočnosť sa odzrkadlila v kontextoch niektorých študentských diel.
Študentské diela vychádzali zo skladby od Carla Orffa
Prvou témou zimného semestra bola voľná interpretácia úvodnej skladby O fortuna (Šťastie) od nemeckého skladateľa Carla Orffa z Carminy Burany, ktorá je prológom aj epilógom tohto monumentálneho hudobného diela 20. storočia. Fortuna je rímska bohyňa osudu, šťastného (Fortuna bona) alebo nešťastného (Fortuna mala), ktorá bola stelesnením vojnových úspechov, úrody a plodnosti, ale hlavne bola spájaná s nepredvídateľnosťou ľudského osudu (fatum).
V študentských dielach v tomto kontexte vyznievajú asociácie na súčasnú dobu s prvkami desivých analýz, ale stávajú sa zároveň aj hlboko filozofickými zamysleniami nad našou konečnosťou a dočasnosťou domnelého prchavého šťastia, pokryvmi ľudskej duše, mýtickými spodobeniami dobra a zla, ľudskou túžbou po splnení tajných prianí vo vesmírnych dimenziách, mágiou opradenými príbehmi z podvedomia, našou zakorenenosťou v medziľudských a najmä tých rodinných vzťahoch či stúpaním k dosiahnutiu pochopenia najvyššieho božieho nekonečna.
Študenti ikonograficky definovali satiricko-tragické pozadie Breugelovej maľby
Druhou témou zimného semestra bola apropriácia vybranej časti diela Triumf smrti (okolo 1562). Jej autorom je slávny holandský (nizozemský a flámsky) renesančný maliar zo 16. storočia Pieter Breugel starší, člen generácie umelcov, ktorých vplyv výrazne doznieval až do 17. storočia.
Triumf smrti je výnimočný, ale najmä hrozivý obraz, v ktorom Breugel spája biblickú predstavu víťazstva či triumfu smrti (na bielom koni v strede) so stredovekou tradíciou tanca smrti/danse macabre, ktorý je alegorickou a hrozivou personifikáciou smrti, mementom mori, pripomínajúcim nám našu krehkosť a márnosť pozemského života. Zobrazuje pri tom samotnú smrť, ako uchvacuje ľudstvo mnohými spôsobmi.
Spracovanie takto náročnej témy si vyžadovalo od študentov nesmierne sústredenie na každý jednotlivý atribút, ako aj celkovú symboliku diela, avšak dokázali vytvoriť také kľúčové, výrazovo a obsahovo silné diela, že asi máloktorá téma v ich tvorbe to prekoná. Ikonograficky veľmi presne definovali satiricko-tragické pozadie Breugelovej maľby.
Cielene využívali symboliku a pôsobenie farieb, otázky konzumu, covidu, virtuálnej reality, vojnových konfliktov, alkoholovej a drogovej závislosti, klamlivosti sociálnych sietí, bezohľadnej výstavby či ľudskej nenásytnosti. Toto všetko dokázali vizuálnym jazykom mladých autorov vtesnať do tém, ktoré sú v súčasnej dobe najpálčivejšími.
Vizuálnou metaforou stvárnili slovné vyznania Exupéryho, keď prosí o silu pre všedný deň
V rámci letného semestra bola prvou témou voľná interpretácia textu Exupéryho modlitby, kde však študenti nemali k dispozícii žiadne ukážky alebo inšpiračné zdroje. Bolo teda omnoho náročnejšie dospieť spoločnými konzultáciami k výslednej podstate konceptu.
O to silnejší musel byť ideový základ každého autorského diela, aby obstál pod spytovaním jadra také silného a všeobjímajúceho textu, ktorého základom je Kantov kategorický imperatív. Študenti vizuálnou metaforou stvárnili slovné vyznania Exupéryho, keď prosí o silu pre všedný deň, v ten správny čas, ktorá sa ukrýva v umení malých krokov.
Apropriácie obrazov Marca Chagalla
Druhou, letný semester uzatvárajúcou témou bola apropriácia ľubovoľného diela ruského maliara Marca Chagalla, označovaného za „maliara lásky“ alebo „básnika s krídlami maliara“, prezieravého a komplexného človeka, ktorý bol detsky bojazlivý. Práve láska bola základnou farbou jeho obrazov a jeho túžba porozumieť farbám v nás hlboko emocionálne rezonuje.
V dielach študentov tak rezonujú opäť mnohé aktuálne témy ako návrat do spomienok a osobnej mytológie, problém aktuálnej vojny na Ukrajine, depresie, technologický pokrok, alkoholizmus, sny, povrchnosť konzumu a gýču, aktuálna politická situácia a kauzy na Slovensku, virtuálna realita, sakrálna téma apoštolov, cirkus a ľudská nadvláda, matrix, ale aj anjeli a démoni. Študenti však citovali aj diela ako Nevesta s vejárom (1911) či The Birthday/Narodeniny (1887).
„Šťastie každého z nás je vrtkavé a dočasné a je naozaj majstrovským kúskom, našou celoživotnou snahou a túžbou udržať si ho čo najdlhšie. Orffova Fortuna sa tak v istom zmysle ocitá v jednej línii s Breugelovým Triumfom, ako aj s nehynúcou túžbou Exupéryho či Chagallovho Fidlikanta, ktorý sa stáva stelesnením každého z nás, a to nielen v prvej dekáde 21. storočia,“ uzavrela kurátorka výstavy Petra Cepková.
Základné informácie o výstave
Vernisáž výstavy Od Orffa po Chagalla sa uskutoční v utorok 22. novembra 2022 o 16.00 h v Galérii Ľudovíta Hlaváča na Skladovej 3, FMK UCM v Trnave. Výstava potrvá do 13. decembra 2022.
Kurátorkou výstavy je Mgr. art. Petra Cepková, ArtD.
Vystavujúci autori: Katarína Gajdošová, Veronika Gejdošová, Andrea Bačíková, Andrej Bulko, Adam Hargaš, Jakub Srna, Denis Sedlák, Denis Riečan, Diana Kormaňáková, Erika Csuportová, Hana Hupková, Klára Dobošová, Klára Furdanová, Laura Bistová, Lenka Gombárová, Linda Maninová, Martin Liška, Matej Brunovský, Natália Jardeková, Natália Királyová, Natália Sklenčárová, Ondrej Dugovič, Patrícia Kudláková, Stanislava Balážová, Kristína Šenšelová, Zuzana Karsayová, Dorota Babicová, Benjamin Juhas, Monika Novotná, Romana Miniková, Samuel Michelko, Terézia M. Lalinská, Viktor Kocsis, Eliška Dobiašová, Kristóf Herencsár, Lenka Kubíková, Andrej Valica, Nicole Bányászová, Nikola Rýdza, Simona Bačinská