Výstavný projekt študentov Ateliéru komunikácie v médiu fotografie na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, má za cieľ poznávať pravdu života a prostredníctvom nej hľadať cestu človeka k človeku ako základného obsahu filozofie, etiky a umenia.
Význam slova altruizmus všeobecne predstavuje lásku k blížnemu, nesebecký a láskavý vzťah k druhému človeku. Vizualizovať altruizmus cez
umelecký koncept dokumentárnej fotografie, vyznieva možno prvoplánovo a javí sa ako jednoduché školské klišé, ktorým pri nepochopení témy interpretujeme tradičné hodnoty, ako naivnú predstavu idealizovaného sveta expanzie povrchnej lásky.
Kristína Fialová 
Kristián Pribila 
Lucia Gechannerová 
Dominik Mičuda
Študenti prevažne reagujú na túto spoločensky závažnú tému veľmi osobne so silným sociálnym a sociologickým apelom, teda živou neštylizovanou humanizujúcou fotografiou. Vo výstavných cykloch sú zaznamenávané príbehy starých ľudí, rodinných príbuzných potrebujúcich našu ochranu a pomoc.
Výrazne je prítomný teologicko-antropologický prístup zachytenia aktivistických foriem pomoci núdznym, chorým, rodinám s deťmi, zvieratám, prírode, športu a pod. Živý obraz sa takto z dokumentárnej (kauzálnej a pojmovej roviny altruizmu) prenáša do jazyka znaku,
symboliky, ako komunikát vzájomného dorozumievania sa, ktorý prinavracia a pretvára vzájomné kontakty ľudí (bytia) k tomu, čo je pre integritu jednotlivca a spoločnosti podstatné.
Dokumentárna fotografia je kontaktným médiom, reflektuje tieto javy a transformuje tieto vzťahy v spojení s duchovnou realitou na vytvárajúcu dôveru. Táto živá forma metaforickej reči, ktorú môže divák vnímať na výstave a porozumieť jej, aktivuje medzigeneračnú skúsenosť, pričom každá nová fotografia (obraz) je zachovaním tejto skúsenosti.